MÁRIA PISÁRČIKOVÁ, rod. GAJDOŠOVÁ

NAR. 23. 1. 1937, HUL, OKR. NOVÉ ZÁMKY. ŠTUDOVALA V R. 1954 – 1959 NA FILOZOFICKEJ FAKULTE UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE (SLOVENSKÝ JAZYK – RUSKÝ JAZYK). 1965 PHDR. V R. 1958 – 1961 PRACOVNÍČKA ČESKOSLOVENSKÉHO ROZHLASU V BRATISLAVE (REDAKTORKA). V R. 1962 – 1966 PRACOVNÍČKA ÚSTAVU SLOVENSKÉHO JAZYKA SAV V BRATISLAVE, V R. 1967 – 1995 JAZYKOVEDNÉHO ÚSTAVU ĽUDOVÍTA ŠTÚRA SAV V BRATISLAVE (ODBORNÁ ASISTENTKA, ODBORNÁ PRACOVNÍČKA, SAMOSTATNÁ ODBORNÁ PRACOVNÍČKA, SAMOSTATNÁ ODBORNÁ PRACOVNÍČKA ŠPECIALISTKA, SAMOSTATNÁ VEDECKOTECHNICKÁ PRACOVNÍČKA, VEDÚCA VEDECKOTECHNICKÁ PRACOVNÍČKA, OD R. 1995 NA DÔCHODKU.). OD R. 1996 ČLENKA ÚSTREDNEJ JAZYKOVEJ RADY. 1987 VZORNÁ PRACOVNÍČKA SAV, 1996 CENA SAV a Cena Literárneho fondu za dielo Synonymický slovník slovenčiny (členka kolektívu autorov).

Pracuje v oblasti lexikológie a lexikografie a venuje sa aj praktickým otázkam jazykovej kultúry.

1986

1. Pravidelné jazykové rubriky ako prostriedok pestovania kultúry reči. – Kultúra slova, 20, 1986, s. 107 – 113.
Ref.:
1. (na-) [= Ihnátková, N.]: Odporúčame na vyučovanie jazyka. – Slovenský jazyk a literatúra v škole, 33, 1986/87, s. 59 – 60.
1. O súčasnom poslaní a súčasných cieľoch jazykových rubrík. – In: Jazyková politika a jazyková kultúra. Materiály z vedeckej konferencie konanej v Smoleniciach v Domove vedeckých pracovníkov SAV 17. – 19. apríla 1985. Venované XVII. zjazdu KSČ. Red. J. Kačala. Bratislava, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave 1986, s. 256 – 263.
1. Relaxujeme sa, saunujeme sa alebo relaxujeme, saunujeme? – Kultúra slova, 20, 1986, s. 248 – 250.
1. Zasadnutie a zasadanie. – Kultúra slova, 20, 1986, s. 64. – Tamže: Boj proti slovu boj? (s. 191). – Kto je to ševkyňa? (s. 287 – 288).
1. Ako sa vyjadruje zdvorilosť. – Práca, 2. 6. 1986, s. 5.

1987

1. Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková. 1. vyd. Bratislava, Veda 1987. 592 s. – 2., oprav. vyd. 1989 (spoluautori J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok).
Ref.:
1. Bosák, J.: Krátky, stručný, informatívny. – Nové slovo, 29, 1987, č. 4, s. 14. – 2. Buzássyová, K.: Slovakistické dielo prvoradého významu. – Pravda, 21. 10. 1987, s. 5. – 3. Findra, J.: Smer, 13. 11. 1987, s. 2. – 4. Kochik, J. M.: Slovakia (USA), 33, 1987 – 88, č. 60 – 61, s. 108 – 109. – 5. Masár, I.: Nový pomocník. Vyšiel Krátky slovník slovenského jazyka. – Práca, 19. 10. 1987, s. 5. – 6. Mislovičová, S.: O novom normatívnom slovníku. – Nedeľná Pravda, 20, 1987, č. 43, s. 7. – 7. Anettová, A.: Nový opis slovenčiny. – Vesmír, 67, 1988, s. 475. – 8. Blanár, V.: Slovenská reč, 53, 1988, s. 183 – 187. – 9. Buzássyová, K.: Slavica Slovaca, 23, 1988, s. 278 – 281. – 10. Horecký, J.: Krátky slovník SAV. – Otázky žurnalistiky, 31, 1988, č. 2, s. 52 – 53. – 11. Janek, J.: Komenský, 112, 1987/88, s. 445 – 446. – 12. Knězek, L.: Romboid, 23, 1988, č. 2, s. 92 – 93. – 13. Mistrík, J.: Nový slovník slovenského jazyka. – Československý svět, 43, 1988, č. 4, s. 39. – 14. Mlacek, J.: Normatívny slovník spisovnej slovenčiny. – Nový život (Nový Sad, Juhoslovanská zväzová republika), 40, 1988, s. 153 – 160. – 15. Odaloš, P.: Osvetová práca, 37, 1988, č. 7, s. 44 – 45. – 16. Pavlovič, J.: Vyšiel slovník súčasného slovenského spisovného jazyka. – Slovenský jazyk a literatúra v škole, 34, 1987/88, s. 156 – 158. – 17. Filipec, J.: Nad novým jednosvazkovým slovníkem současné slovenštiny. – Naše řeč, 72, 1989, s. 29 – 37. – 18. Kamiš, A.: Český jazyk a literatura, 39, 1988/89, s. 327 – 329. – 19. Dolník, J.: Jazykovedný časopis, 41, 1990, s. 92 – 95.
1. Malý synonymický slovník. 4. vyd. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1987. 216 s. – 5. vyd. 1988. 256 s. – 6. vyd. 1990 (spoluautor Š. Michalus).
1. Teória lexikológie v Českej lexikologii. [Filipec, J. – Čermák, F.: Česká lexikologie. Praha 1985.] – In: Kultúra slova, 21, 1987, s. 25 – 29 (rec.).
1. O sekundárnych predložkách v češtine. [Kroupová, L.: Sekundární předložky v současné spisovné češtině. Praha 1985.] – In: Kultúra slova, 21, 1987, s. 180 – 182 (ref.).
1. Všetko a nič. – Kultúra slova, 21, 1987, s. 57 – 58. – Tamže: Záhryzok a zájedka (s. 216 – 218).
1. Kto tvorí jazyk? – Nedeľná Pravda, 20, 1987, č. 15, s. 7. – Tamže: Rozmeniť na drobné (č. 17, s. 7).
1. Vedia Slováci vysloviť hlásky ü a ö? – Večerník, 5. 6. 1987, s. 3.
1. Sekundárne predložky v odbornom štýle. – Vesmír, 66, 1987, s. 595.
1. Obraz národného jazyka. – Nové slovo, 29, 1987, č. 30, s. 13 (rozhovor A. Šimonovičovej s J. Kačalom a M. Pisárčikovou).

1988

1. Miesto subštandardných slov v slovnej zásobe. – Slovenská reč, 53, 1988, s. 140 – 151.
1. Synonymá slovesa umrieť. – Kultúra slova, 22, 1988, s. 11 – 15.
1. [Príspevok do diskusie o Krátkom slovníku slovenského jazyka.] – Slovenské pohľady, 104, 1988, č. 6, s. 62 – 64.
1. Predhovor. – In: Pisárčiková, M. a kol.: Jazyková poradňa odpovedá. Red. M. Pisárčiková. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1988, s. 5 – 6.
1. Pohľad na jazykovú stránku publikácie. [Kittler, J. – Mikler, J.: Základy využívania slnečného žiarenia. Bratislava 1986.] – In: Kultúra slova, 22, 1988, s. 377 – 379 (posudok jazykovej stránky publikácie).
1. Zborník Spolku vojvodinských slovakistov. 6 – 7. Red. D. Dudok. Nový Sad 1984 – 1985. – In: Slovenská reč, 53, 1988, s. 306 – 309 (ref.).
1. Akú obilninu rozumieme pod slovom žito? – In: Pisárčiková, M. a kol.: Jazyková poradňa odpovedá. Red. M. Pisárčiková. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1988, s. 7 – 8. – Máme v slovenčine sloveso sporiť sa? (s. 8). – Koľko je to kopec starostí? (s. 8). – S čím súvisí slovo podraz? (s. 8). – Čo znamenajú slová s predponou vice-? (s. 8 – 9). – O akom človeku hovoríme, že je skývaživý? (s. 9). – Aké sú to lietacie dvere? (s. 9). – Nemá sa sloveso zapodievať sa používať iba v záporných súvislostiach? (s. 9). – Čo vlastne znamená sloveso kváriť? (s. 10). – Čo značí slovo nadsídlištný? (s. 10). – Čo presne značí slovo design? a ako sa má písať? (s. 10). – Ako sa máme dohovoriť pri kúpe párkov? (s. 24). – Ako sa volá kukuričný šúľok po olúpaní zrna? (s. 24 – 25). – Keď máme hmotnosť namiesto váhy, budeme sa „zhmotňovať“ namiesto vážiť? (s. 25). – Ako sa volá zariadenie na dierkovanie cestovných lístkov? (s. 25). – Prečo strojová súčiastka, ale strojný inžinier? (s. 40). – Pridávame do jedla majoránku alebo majorán? (s. 40 – 41). – Kto je pracujúci a kto pracovník? (s. 41). – Je rozdiel medzi podpätkom, opätkom a pätníkom? (s. 41). – Je branža to isté čo brandža? (s. 41 – 42). – Je rozdiel medzi dvoma prieklepmi a dvoma preklepmi? (s. 42). – Medzi domami sú preluky alebo prieluky? (s. 52). – Sú slová osobitný a osobitý významovo zhodné? (s. 64). – Prečo niektoré syry u nás predávajú ako topené, iné ako tavené? (s. 65). – Kryje sa významovo slovo ročník so slovom trieda? (s. 65). – Aký je rozdiel medzi povinnou a nevyhnutnou, nutnou účasťou? (s. 65). – Kedy riešime otázky a kedy už problémy? (s. 65). – Sú lievance a dolky to isté jedlo? (s. 66). – Je riport to isté čo reportáž? (s. 66). – Prečo toľko kriku okolo slov posledný a ostatný? (s. 66). – Dusíme mäso v rajnici alebo v kastróle? (s. 74). – Púšťajú deti v jeseni šarkany alebo draky? (s. 74 – 75). – Pekný, dobrý výkon sa odvádza alebo podáva? (s. 76). – Patrí obloha aj na tanier? (s. 75). – Je vhodné, keď sa hovorí o narodení teliec, prasiec? (s. 76). – Aké sú to „stávajúce“ problémy? (s. 77). – Môže stromom svedčať vlaha? (s. 77). – Čím prikrývame hrnce: pokrývkou, prikrývkou či pokrievkou? (s. 84). – Čo si pýtame v školskej jedálni: prídavok, dupľu alebo „nášup“? (s. 84). – Ktoré slová z dvojíc zasa, zase, blondína – blondínka, črepy – črepiny sú správne? (s. 84). – Niekomu niečo hlavou preblesklo alebo preblyslo? (s. 84). – Ako pomenúvame časový úsek dňa: predpoludním, predobedom, dopoludnia alebo doobeda? (s. 85). – Na dvere klopeme alebo aj klepeme? (s. 85). – Je to pravda, že namiesto slova zips sa má vravieť zdrhovadlo? (s. 87). – Celá rodina saunuje alebo celá rodina sa saunuje? (s. 87 – 88). – Čím sa slovo zádrheľ vymkýna z našej lexiky? (s. 88). – Peňazí sa mu málilo alebo peniaze sa mu málili? (s. 88). – Môžeme vyzvať hosťa: prosím, odlož si? (s. 88). – Prečo hrianka, a nie topinka, topienka? (s. 92 – 93). – Za siedmimi morami či moriami? (s. 115). – Vravíme o rozličných druhoch mies či mias? (s. 115). – Ako treba rozumieť vete keby mi niekto povedal, neveril by som tomu? (s. 116). – Pri vykaní hovoríme: boli by ste tomu rád či boli by ste tomu radi? (s. 116). – Ako znie v slovenčine Fučíkova známa výzva: Lidé bděte“? (s. 116). – Ako sa skloňuje slovo lečo: v leči alebo v leče? (s. 116). – Prečo jedna celá päť desatín, ale nula celých päť desatín? (s. 117). – Používa sa slovo hudba aj v množnom čísle? (s. 117). – Stretol som známu paniu či známu pani? (s. 117). – Zaváraniny uschovávame v špajzi, v špajze alebo v komore? (s. 17 – 118). – Ako označujeme ženských príslušníkov rodiny: sestry Stančíkove alebo Stančíkové? (s. 118). – Má sa vravieť o profesionálnej, profesiovej, profesijnej či profesnej orientácii mládeže? (s. 132). – Prečo sa prístroj, ktorým sa meria teplota, nevolá „teplotomer“? (s. 132). – Kto niečo dodáva, je dodavateľ či dodávateľ? (s. 132). – Tí, čo tipujú v športke, sú tipári? (s. 132 – 133). – Lekársky odbor zaoberajúci sa znecitlivením je anestezológia alebo anestéziológia? (s. 133). – Absolventka ekonómie je ekonomička či ekonómka? (s. 133). – Prežívajú deti hrové obdobie alebo herné obdobie? (s. 133). – Netreba „poslovenčiť“ lekáreň na liekáreň, keďže máme mlieko – mliekáreň? (s. 133). – Vravíme respektíve alebo aj respektívne? (s. 133 – 134). – Poštové obálky zaliepame alebo zalepujeme? (s. 134). – Pečieme kura „do zlatova“? (s. 134). – Je vyjadrenie Už tretím dňom rokuje konferencia správne? (s. 156). – Je správne utvorené súvetie Bolo to v tom roku, kedy som sa narodil? (s. 156). – Patrí výraz ide byť pekne do spisovného jazyka? (s. 157). – Je správne spájať súvetie dvojicou výrazov preto – pretože? (s. 157). – Môžeme chcieť po niekom priateľskú službu? (s. 166). – Máme otázku na niekoho alebo k niekomu? (s. 166). – S čím sa viaže sloveso kandidovať: s predložkou na alebo za? (s. 166 – 167). – Má spojenie vo ôsmich prípadoch správnu podobu? (s. 171). – Robíme skúšku za jedna alebo na jednotku? (s. 171). – Je Radošinské naivné divadlo pomenované podľa obce Radošina alebo Radošiná? (s. 182). – Prečo si niektoré nositeľky mien Ľuba, Soňa zapisujú meno ako „Ljuba“, „Sonja“? (s. 182). – – Voláme na Mareka alebo na Marka? (s. 182 – 183). Ako sa volá obyvateľ Prievidze: Prievidčan alebo Prievidžan? (s. 183). – Kedy a prečo sa zmenili mená obcí Kriviany, Lipiany na Krivany, Lipany? (s. 183). – Ako sa volajú obyvateľky Polomy a Polomky? (s. 183). – Ako sa volajú obyvatelia Novej Vsi a Novej Viesky? (s. 183 – 184). – Sú slová pietny a pacient dvojslabičné alebo trojslabičné? (s. 191). – Má byť v slove otepľovačky mäkké ľ? (s. 191). – Prečo sú v tvaroch funkciám, v tradíciách dlhé prípony -iám, -iách? (s. 191). – Prečo sa slovo ionoforéza niekedy používa v podobe iontoforéza? (s. 192). – Prečo mladneme, starneme, a nie „mládneme“, „stárneme“? (s. 192). – Prečo je v slove štvrtka tvrdé t, keď súvisí so slovom štvrť? (s. 192). – Používame od mena mesta Serede prídavné meno sereďský alebo seredský? (s. 192 – 193). – Ako sa vyslovuje meno denníka Smena? (s. 197). – Vyslovujeme laser, lejzer či lézer? (s. 197). – Píšu sa slová sýtozelený, jasnočervený dovedna? (s. 203). – Je správne na poštových poukážkach písať sumu s veľkým začiatočným písmenom? (s. 203). – Treba písať čiarku medzi názvom mesta a dátumom? (s. 203). – Prečo sa v slove skriňa píše -i- a v slove skrývať -y-? (s. 204). – Najedli sme sa z chuti alebo schuti? (s. 204). – Meno obľúbenej tkaniny píšeme ako manchester či menčester? (s. 204). – S čím súvisí slovo recesia? (s. 211). – Odkiaľ pochádzajú tri názvy jedného typu nohavíc: texasky, džínsy, rifle? (s. 212). – S čím súvisí slovo nezištný? (s. 212). – S čím súvisí slovo klišé? (s. 212). – Čo je šot? (s. 223). – Ak je slovo kúsať nespisovné, prečo sa používajú výrazy kúsadlá a skus? (s. 227). – Prečo sa namiesto slova cesta začína používať novoutvorený výraz vozovka? (s. 227). – Prečo sa dnes prasa volá ošípaná? (s. 227). – Treba meniť závodnú dopravu na závodovú dopravu? (s. 228). – Možno mať na svedomí úspech? (s. 235). – Je spojenie nemať nič na práci slovenské? (s. 235). – Nestačí chodník pre peších označiť iba slovom chodník? (s. 243 – 244). – Môže byť potenciálna možnosť? (s. 244). – Nie je spojenie požiarna ochrana nelogické a neznamená „ochranu požiaru“? (s. 244). – Je spojenie odškoliť tému spisovné? (s. 248). – Je oslovenie typu pani Helenka spoločensky primerané? (s. 248). – Ako treba posudzovať spojenie brať účasť na niečom? (s. 248 – 249). – Ako sa neutrálne volajú cvikačky, pichačky, štikačky? (s. 249). – Sú slová špajľa, špajdľa spisovné? (s. 249). – Prečo naraz stúplo používanie slovka takže? (s. 249). – Na zdvorilé a srdečné Ďakujem je primeraná odpoveď Za málo? (s. 249 – 250). – Otec nášho otca je dedko, dedo alebo starý otec? (s. 250). – Je správne dávať pozdravom podobu množného čísla, napríklad ahojte? (s. 250). – Sú slová šúpať, bieliť, krúžľať nárečové? (s. 250). – Máme v slovenčine aj slová absolútne zhodné? (s. 263). – Čím sú charakteristické hovorové slová? (s. 263). – Čo rozumieme pod pojmom expresívnosť (slova, výrazu)? (s. 263 – 264). – O akých slovách vravíme, že sú knižné? (s. 264). – Znovu publikované (niektoré príspevky pod zmenenými názvami): Pietny, pacient. – Práca, 12. 9. 1988, s. 5. – Tamže: Je rozdiel medzi dvoma prieklepmi a dvoma preklepmi (19. 12. 1988, s. 5). – Prečo mladneme, starneme, a nie „mládneme“, „stárneme“? (Práca, 27. 2. 1989, s. 5). – Je správne utvorené súvetie Bolo to v tom roku, kedy som sa narodil? (12. 6., s. 5). – Máme otázku na niekoho alebo k niekomu? (10. 7., s. 5). – Pri vykaní hovoríme: boli by ste tomu rád či boli by ste tomu radi? (17. 7., s. 5). – Klopeme alebo klepeme? (s. 25. 9., s. 5).
1. Skloňovanie anglického priezviska Rayleigh. – Kultúra slova, 22, 1988, s. 113 – 114.
1. Kupujeme mäso do polievky alebo na polievku? – Kultúra slova, 22, 1988, s. 31. – Tamže: Perová vetrovka (s. 220). – Bageta, pageta, maxirožok (s. 223). – Rybný, rybí, rybací (s. 318 – 319).
1. Nie je inteligent ako inteligent. – Literárny týždenník, 1, 1988, č. 14 – 15, s. 4 – 5 (o slove inteligent).
1. [Jazykové nedostatky v relácii Televízny klub mladých.] – Televízia, 23, 1988, č. 8, s. 7. – Tamže: [Generačné rozdiely v jazyku] (č. 14, s. 7). – Skloňovanie rodných mien na -o (č. 30, s. 7).
1. Ako skloňovať meno fyzika Rayleigha. – Vesmír, 67, 1988, s. 707.

1989

1. Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny. 1. vyd. Bratislava, Veda 1989. 440 s. (členka autorského kolektívu).
Ref.:
1. Baltovová, J.: Săpostavitelno ezikoznanie, 1989, č. 1, s. 90 – 93. – 2. Dudok, M.: Nové v slovenskej jazykovede. – Nový život (Nový Sad, Juhoslovanská zväzová republika), 42, 1990, s. 198 – 200 (aj o publikáciách: 1. Kačala, J.: Sloveso a sémantická štruktúra vety. Bratislava 1989. – 2. Ondrejovič, S.: Medzi slovesom a vetou. Bratislava 1989). – 3. Jordanovová, E.: Bălgarski ezik, 40, 1990, s. 380 – 381. – 4. Moško, G.: O opise dynamiky slovnej zásoby. – Slovenský jazyk a literatúra v škole, 37, 1990/91, s. 26 – 28. – 5. Straková, V.: Slavia, 59, 1990, s. 436 – 438. – 6. Šimková, M.: Slovná zásoba slovenčiny pod „synchrónno-dynamickým“ drobnohľadom. – Kultúra slova, 24, 1990, s. 250 – 253. – 7. Brabcová, R.: Zbornik Matice srpske za slavistiku, 40, 1991, s. 211 – 212. – 8. Flegl, V.: O slovní zásobě slovenštiny. – Český jazyk a literatura, 41, 1990/91, s. 155 – 156. – 9. Ruščák, F.: Dynamika v dynamike. – Romboid, 26, 1991, č. 7, s. 64 – 66. – 10. Heinischová, R. – Ohnheiserová, I.: Kritikon Litterarum, 19, 1992, s. 50 – 53. – 11. Martincová, O. – Vlková, V.: Slovo a slovesnost, 53, 1992, s. 224 – 230. – 12. Neščimenková, G. P.: Voprosy jazykoznanija, 1992, č. 6, s. 146 – 150. – 13. Kowaliková, K.: In: Wokól słownika współczesnego języka polskiego. 3. Zakres selekcji i informacji. Red. W. Lubaś – F. Sowa. Kraków, Instytut języka polskiego PAN 1993, s. 113 – 19. – 14. Slančová, D. – Sokolová, M.: Slovenská reč, 58, 1993, s. 180 – 185. – 15. Sociolinguistica. Internationales Jahrbuch für Europäische Soziolinguistik – International Yearbook of European Sociolinguistics – Annuaire International de la Sociolinguistique Européenne. 7. Mehrsprachigkeitskonzepte in den Schulen Europas. Multilingual Concepts on the Schools of Europe. Conceptions plurilingues dans l’enseignement européen. Red. M. Ammon – K. J. Mattheier – P. H. Nelde. Tübingen, Max Niemeyer Verlag 1993, s. 259, 261.
1. Wortbildungssynonymie bei denominalen Verben. – In: Recueil linguistique de Bratislava. 9. Dynamic Tendencies in the Development of Language. Red. K. Buzássyová. Bratislava, Veda 1989, s. 75 – 83.
1. Synonymia slovies so všeobecným významom. – Kultúra slova, 23, 1989, s. 33 – 41.
1. Skracovanie dlhých samohlások v niektorých osobných menách. – In: Aktuálne úlohy onomastiky z hľadiska jazykovej politiky a jazykovej kultúry. Zborník príspevkov z 2. československej onomastickej konferencie (6. – 8. mája 1987 v Smoleniciach). Red. M. Majtán. Bratislava, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV 1989, s. 147 – 151.
1. Poznámky k poznámkam Márie Ivanovej-Šalingovej. – Literárny týždenník, 2, 1989, č. 15, s. 4 – 5 (k príspevku M. Ivanovej-Šalingovej o Krátkom slovníku slovenského jazyka; spoluautor I. Masár).
1. Slovenčina v našom živote. [Horecký, J.: Slovenčina v našom živote. Bratislava 1988.] – In: Kultúra slova, 23, 1989, s. 221 – 223 (ref.).
1. Habovštiaková, K.: Slovná zásoba spisovnej slovenčiny z vývinového hľadiska. Nitra 1987. – In: Slavica Slovaca, 24, 1989, s. 279 – 281 (rec.).
1. Učebnica slovenského jazyka z Juhoslávie. [Myjavcová, M.: Slovenský jazyk a kultúra vyjadrovania pre 1. – 4. ročník strednej školy. Nový Sad (Juhoslávia) 1989.] – In: Kultúra slova, 23, 1989, s. 181 – 183 (rec.).
1. Čajka – čajča. – Kultúra slova, 23, 1989, s. 187. – Tamže: Pohŕdať, ale pohrdnúť (s. 189). – Bezplatne si vyzdvihnúť lístky na vrátnici? (s. 318 – 319). – Parkár, parkoviskár, strážca parkoviska (s. 386).
1. Akísi ľudia. – Večerník, 6. 10. 1989, s. 3.

1990

1. Slovná zásoba v synonymických slovníkoch. – In: Metódy výskumu a opisu lexiky slovanských jazykov. Materiály zo sympózia konaného v rámci 7. zasadnutia Lexikologicko-lexikografickej komisie pri Medzinárodnom komitéte slavistov (Nové Vozokany 24. – 26. apríla 1989). Red. V. Blanár et al. Bratislava, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV 1990, s. 212 – 218.
1. Slovo parfum v slovenčine. – Slovenská reč, 55, 1990, s. 228 – 233.
1. Zborník o dynamických tendenciách v jazykovej komunikácii. [Dynamické tendencie v jazykovej komunikácii. Materiály z vedeckej konferencie konanej v Smoleniciach 23. – 25. mája 1988. Red. J. Bosák. Bratislava 1990.] – In: Kultúra slova, 24, 1990, s. 282 – 288 (ref.).
1. Človek v zrkadle frazeológie. [Habovštiaková, K. – Krošláková, E.: Človek v zrkadle frazeológie. Bratislava 1990.] – In: Kultúra slova, 24, 1990, s. 219 – 221 (rec.).
1. Hovorca. – Kultúra slova, 24, 1990, s. 223 – 224. – Tamže: Priať úprimnú sústrasť? (s. 381).
1. Slovenčina dnes. – Slovenský denník, 27. 9. 1990, s. 2.

1991

1. Synonymia slovies s predponou u-. – Kultúra slova, 25, 1991, s. 71 – 76, 102 – 108.
1. Predponové slovesá ukončiť, skončiť, dokončiť, zakončiť. – Kultúra slova, 25, 1991, s. 9 – 13.
1. Pohľad na vývinovú etapu spisovnej slovenčiny cez jazyk J. C. Hronského. – Kultúra slova, 25, 1991, s. 293 – 299.
1. Problémy odborného vyjadrovania v cudzom jazyku. [Straková, V.: Referujeme rusky. Praha 1989.] – In: Kultúra slova, 25, 1991, s. 20 – 222 (ref.).
1. Príručka slovenskej terminológie. Inšpiratívna knižka pre odborníkov. [Masár, I.: Príručka slovenskej terminológie. Bratislava 1991.] – In: Národná obroda, 25. 4. 1991, s. 12 (ref.).
1. Slovenský Nový život v Juhoslávii. [Nový život, 43, 1990, č. 7 – 8.] – In: Kultúra slova, 25, 1991, s. 186 – 188 (ref.).
1. Dostať sa k válovu, k hrantu, k mastnému hrncu alebo ku korytu? – Kultúra slova, 25, 1991, s. 216 – 218.
1. Druhý deň zasadá parlament alebo druhým dňom zasadá parlament? – Kultúra slova, 25, 1991, s. 63 – 64. – Tamže: Chcieť po niekom niečo? (s. 125 – 126). – Čo je to stretko? (s. 368).
1. Kultúra a tradícia v pozdravoch. – Večerník, 1. 3. 1991, s. 3.
1. Koľko synoným má sloveso smiať sa? – Slovenský denník, 4. 12. 1991, s. 5.

1992

1. Synonymá vo výkladovom slovníku. (Príspevok ku koncepcii chystaného výkladového slovníka.) – Slovenská reč, 57, 1992, s. 220 – 227.
1. Word-International Antonymy. Prel. A. Böhmerová. – In: A Reader in Slovak Linguistics. Studies in Semantics. Red. J. Kačala et al. München, Verlag Otto Sagner 1992, s. 213 – 226. – Predtým publikované: Vnútroslovná antonymia. – In: Jazykovedné štúdie. 15. Horeckého zborník. Red. J. Ružička. Bratislava, Veda 1980, s. 213 – 219.
1. Z jazykového majstrovstva noviel Mila Urbana. – Kultúra slova, 26, 1992, s. 97 – 103.
1. Štyridsaťročná rozhlasová Jazyková poradňa. – Kultúra slova, 26, 1992, s. 257 – 259.
1. Synonymá a slovníky. – Zápisník slovenského jazykovedca, 11, 1992, s. 30 – 32 (tézy prednášky konanej dňa 4. 2. 1992 v Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV v Bratislave).
1. Zborník o poľnohospodárskych tradíciách vojvodinských Slovákov. [Poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov. Red. M. Krivák. Nový Sad (Juhoslávia) 1990.] – In: Kultúra slova, 26, 1992, s. 176 – 178 (ref.).
1. „Pokaždé“ a zakaždým. – Kultúra slova, 26, 1992, s. 24 – 26.
1. Čakať pol hodinu alebo pol hodiny? – Kultúra slova, 26, 1992, s. 319.
1. Urazená „ješitnosť“? – Večerník, 9. 10. 1992, s. 3.

1993

1. Encyklopédia jazykovedy. Sprac. J. Mistrík s kolektívom autorov. 1. vyd. Bratislava, Obzor 1993. 520 s. (členka kolektívu autorov).
Ref.:
1. Dvonč, L.: Nedeľná Pravda, 2, 1993, č. 38, s. 6. – 2. Gašinec, E.: Všetko o jazyku a štýle pre slovenčinárov a jazykárov. – Slovenský jazyk a literatúra v škole, 40, 1993/94, s. 125 – 127. – 3. Jarošová, A.: Knižná revue, 3, 1993, č. 17, s. 1. – 4. Ondruš, Š.: Encyklopédia jazykovedy. Dielo vyše šesťdesiatich slovenských a českých lingvistov. – Slovenská Republika, 16. 10. 1993, s. 10. – 5. Škvareninová, O.: Učiteľské noviny, 43, 1993, č. 33, s. 12. – 6. Bartáková, J.: In: Sborník prací Filozofické fakulty brněnské univerzity. Řada jazykovědná. A. 42. Red. I. Pospíšil. Brno, Masarykova univerzita – Filozofická fakulta 1994, s. 135 – 136. – 7. Dolník, J.: Jazykovedný časopis, 45, 1994, s. 58 – 60. – 8. Dubníček, J.: Najpodrobnejšie o slovenčine. – Práca, 24. 2. 1994, s. 5. – 9. Chmelík, A.: Na okraj recenzie Encyklopédie jazykovedy. – Slovenský jazyk a literatúra v škole, 41, 1994/95, s. 121 (k J. Dubníčkovi). – 10. Uhlár, V.: Literárny týždenník, 7, 1994, č. 2, s. 5. – 11. Králik, Ľ.: Slavica Slovaca, 30, 1995, s. 71 – 73.
1. Sémantika slovesa osloviť. – Kultúra slova, 27, 1993, s. 112 – 114.
1. Expresívne vyjadrovanie v súčasnej hovorovej slovenčine. (O jazyku Puškášovho románu Smrť v jeseni.) – Kultúra slova, 27, 1993, s. 195 – 200.
1. O slovníkoch teoreticky. [Sekaninová, E.: Dvojjazyčná lexikografia v teórii a praxi. Bratislava 1993.] – In: Kultúra slova, 27, 1993, s. 360 – 362 (ref.).
1. Valná hromada? – Kultúra slova, 27, 1993, s. 123 – 124. – Tamže: Zadlženosť alebo zadĺženosť? (s. 191 – 192). – Výslovnosť skratky t. j. (s. 253 – 254).
1. -darný a „-dárny“. – Večerník, 29. 1. 1993, s. 3. – Tamže: Ako „venčíme“ psa (2. 7., s. 3).

1994

1. Synonymický slovník dokončený. – Kultúra slova, 26, 1994, s. 145 – 148.
1. Synonymá a Synonymický slovník slovenčiny. – In: Studia Academica Slovaca. 23. Prednášky XXX. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava. Stimul – Centrum informatiky a vzdelávania FF UK 1994, s. 198 – 205.
1. Jazyk súčasnej prózy a jazyková kultúra. – In: Spisovná slovenčina a jazyková kultúra. Budmerice 27. – 29. októbra 1994 (konferenčné materiály). Red. J. Doruľa. Bratislava – Martin, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV – Matica slovenská 1994, s. 22 – 27. – Podstatná časť znovu publikovaná pod rovnakým názvom: Kultúra slova, 28, 1994, s. 321 – 326. – Ďalšie uverejnenie: Spisovná slovenčina a jazyková kultúra. Materiály z konferencie konanej v Budmericiach 27. – 29. októbra 1994. Red. J. Doruľa – M. Považaj. Bratislava, Veda 1995, s. 73 – 81.
1. Synonymický slovník slovenčiny. – Zápisník slovenského jazykovedca, 13, 1994, s. 24 – 25.
1. Cezomňa? – Kultúra slova, 28, 1994, s. 55.
1. Slovesá začať, začať sa, skončiť, skončiť sa. – Kultúra slova, 28, 1994, s. 56. – Tamže: Tarifa alebo tarif? (s. 182). – Príslovkový výraz v pohode (s. 309). – Teplota okolo tri stupne, teplota okolo troch stupňov (s. 313 – 314). – O výroku po nás potopa (s. 314).

1995

1. Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 1. vyd. Bratislava, Veda 1995. 1010 s. (spoluautori A. Anettová, I. Hrubaničová, Š. Michalus, E. Pícha, M. Považaj, E. Tibenská).
Ref.:
1. Almerová, A.: Vo vydavateľstve Veda vyšiel Synonymický slovník slovenčiny. – Sme/Smena, 18. 12. 1995, s. 8. – 2. Benkovičová, J.: Vyšiel Synonymický slovník slovenčiny. – Nedeľná Pravda – magazín, 5, 1996, č. 18, s. 19. – 3. Hegerová, K.: Kniha do každej knižnice. – Večerník, 21. 12. 1995, s. 15. – 4. Buzássyová, K.: O novom synonymickom slovníku slovenčiny. – Národná obroda, 1996, č. 5, s. 8. – 5. Dolník, J.: Opis synonymického bohatstva slovenčiny. – Jazykovedný časopis, 47, 1996, s. 125 – 128. – 6. Kačala, J.: Tisíc strán o synonymách. – Literárny týždenník, 9, 1996, č. 13, s. 12. – 7. Komlošík, M.: Synonymický slovník slovenčiny. – Knižná revue, 6, 1996, č. 3, s. 1.
1. Návšteva na Požitaví. – Kultúra slova, 29, 1995, s. 216 – 221.
1. Slovenčina – Vec politická. [Kačala, J.: Slovenčina – vec politická? Martin 1994.] – In: Slovenské pohľady, 4 + 111, 1995, č. 7 – 8, s. 273 – 275 (ref.).
1. Svedectvo doby. [Kačala, J.: Návrat ku koreňom. Komentáre, úvahy, príhovory z rokov 1990 – 1994. Bratislava 1994.] – In: Kultúra slova, 29, 1995, s. 48 – 50 (ref.).
1. Frazeológia v konfrontácii. [Čierna, M. – Juríková, M. – Ondrčková, E.: Slovensko-nemecký frazeologický slovník. Bratislava 1995.] – In: Kultúra slova, 29, 1995, s. 297 – 299 (ref.).
1. Rozšírenie významovej štruktúry slova zaujímavý. – Kultúra slova, 29, 1995, s. 224 – 226.
1. Dievčatkovou zásluhou? – Kultúra slova, 29, 1995, s. 180 – 181.
1. Začať z iného súdka. – Kultúra slova, 29, 1995, s. 108. – Tamže: Robiť u súkromnej firmy? (s. 110 – 111). – Znova o väzbe predložky mimo (s. 113 – 114). – O vnášaní cudzích slov do jazyka (s. 115 – 116). – S princípmi a dokumentmi (s. 248). – Navštíviť jednu pani? (s. 308 – 309). – Rozdielnosť významov slov následok, dôsledok, výsledok (s. 313 – 314).
1. Boľavé miesto – výslovnosť. – Nedeľná Pravda – magazín, 4, 1995, č. 2, s. 19.

Spolupráca

Rebrík, 3, 1993 – 5, 1995 (jazyková úprava).

Redakčná činnosť

Jazyková poradňa Československého rozhlasu a Slovenského rozhlasu v Bratislave 1986 – 1993 (redaktorka relácie a autorka početných príspevkov v relácii).

Kultúra slova, 20, 1986 – 29, 1995 (členka red. rady).

Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava, Veda 1987. 592 s. – 2., oprav. vyd. 1989 (členka hl. redakcie).

Jazyková poradňa odpovedá. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1988 (zostavovateľka).

Synonymický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava, Veda 1995. 1010 s. (hlavná redaktorka).

Literatúra

Dvonč, L.: Súpis prác Márie Pisárčikovej za roky 1963 – 1995. – Slovenská reč, 62, 1997, s. 31 – 44.
Kačala, J.: Život venovaný slovenskému slovu. (Márii Pisárčikovej na 60. výročie narodenia.) – Slovenská reč, 62, 1997, s. 26 – 31.
Považaj, M.: Životné jubileum PhDr. Márie Pisárčikovej. – Kultúra slova, 31, 1997, s. 31 – 33 (k 60. narodeninám).
Mária Pisárčiková, rod. Gajdošová. – In: Dvonč, L.: Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (1976 – 1985). Bratislava, Veda 1997, s. 464 – 466 (súpis prác M. Pisárčikovej za roky 1976 – 1985).